Ikonická vila Beer vo viedenskej mestskej časti Hietzing sa po rokoch ticha opäť prebúdza k životu a od 8. marca 2026 bude prístupná verejnosti. V rokoch 1929 – 1930 ju podľa návrhu Josefa Franka a Oskara Wlacha postavili pre rodinu Juliusa a Margarete Beerových. Vila sa považuje za kľúčové dielo druhej viedenskej moderny. V medzinárodnom kontexte je radená k ikonám ako Vila Tugendhat, Vila Savoye či Vila Müller.
História vily
Frankova vízia modernej architektúry smerovala k organickému, živému domu, ktorý oslobodzuje bývanie od rigidných pravidiel, otvára priestor spontánnosti a rozpúšťa hranice medzi architektúrou, interiérom a mestským kontextom – prístup, ktorý dodnes formuje moderné bývanie.
Okrem architektúry navrhli Josef Frank a jeho partner Oskar Wlach aj celý interiér Vily Beer, vrátane nábytku, textílií a závesov. Tieto návrhy vtedy vyrábala ich spoločná firma Haus & Garten.
Dobre navrhnutý dom je ako jedno z tých krásnych starých miest, kde sa aj cudzinci okamžite cítia ako doma a nájdu radnicu a trhové námestie bez toho, aby sa pýtali na cestu.
Josef Frank
Josef Frank (1885 – 1967): Rodák z Badenu, študoval vo Viedni u Karla Königa. Bol vedúcou postavou rakúskej medzivojnovej architektúry a presadzoval menej dogmatickú, „ľudskú“ modernu. V roku 1934 emigroval do Švédska, kde sa stal slávnym dizajnérom firmy Svenskt Tenn.
Oskar Wlach (1881 – 1963): Frankov dlhoročný partner, s ktorým v roku 1925 založil firmu na interiérový dizajn Haus & Garten. V roku 1938 bol kvôli židovskému pôvodu nútený emigrovať do USA, kde sa mu však nepodarilo nadviazať na viedenský úspech.
Haus & Garten: Spoločná firma architektov, ktorá navrhla kompletný interiér vily vrátane nábytku a textílií. Ich štýl sa vyznačoval farebnosťou a voľným usporiadaním nábytku
V priebehu desaťročí sa vstavaný nábytok zachoval, no väčšina pôvodného zariadenia sa stratila. Zachované vstavané prvky boli obnovené a chýbajúce časti doplnené.
Rodina Beerovcov
Grete a Julius Beerovci, členovia viedenskej liberálnej židovskej komunity, sa v septembri 1930 nasťahovali do vily s deťmi Elisabeth „Liesl“ (1913 – 1942) a Hansom (1920 – 1973), kým najstaršia dcéra Helene „Lene“ (1910 – 1985) už žila s manželom Rudolfom Sternscheinom vo vlastnej domácnosti.
Grete mala v dome Bösendorferov koncertný klavír. Dnes si môžeme len predstaviť, ako sa počas hudobných večerov zvuk niesol dvojpodlažnou halou.
Liesl, ktorá v detstve prekonala obrnu mala v podkroví zriadený priestor, ktorý jej slúžil na cvičenie ale zároveň aj ako temná komora na vyvolávanie fotografií.
História Vily Beer je neoddeliteľne spojená s osudom jej židovských majiteľov. Radosť z novej vily sa skončila krátko po jej dokončení začiatkom 30. rokov, keď Julius Beer po profesijných a finančných neúspechoch prišiel o svoju pozíciu a napokon aj o podiely v spoločnosti. Následne nedokázal splácať úver.
Hoci rodina si ponechala právo bývať v dome, od roku 1932 ho musela opakovane prenajímať, aby financovala splátky. Medzi nájomníkmi boli významní umelci ako Richard Tauber, Jan Kiepura a Martha Eggerth, ako aj ich tajomník Marcel Prawy, ktorý v dome žil až do vyhnania v roku 1938. . Rodina Beerovcov zostala v dome bývať do leta 1939, potom sa presťahovala do správcovského bytu na Eitelbergergasse.
S druhou svetovou vojnou prišli rozhodnutia, ktoré sa nedali odkladať donekonečna. Beerovci čakali čo najdlhšie v nádeji, že sa podarí vybaviť vízum aj pre Liesl, no napokon v máji 1940 odišli Julius a Grete so synom Hansom do New Yorku. Liesl pre pretrvávajúce pohybové postihnutie a reštriktívne imigračné pravidlá USA odísť nemohla. Istý čas ju ukrývali, no neskôr ju odviedli zo zberného bytu na Neutorgasse a v roku 1942 deportovali do Minska, kde ju zavraždili v koncentračnom tábore Maly Trostinec. Julius zomrel v New Yorku už v roku 1941. Grete sa po vojne síce vrátila do Rakúska, no do vily sa už nikdy nevrátila. Posledné roky prežila v Badene pri Viedni, kde zomrela v roku 1978. Lene s manželom Rudolfom utiekli už v roku 1938 do Škótska, kde viedli továreň na kožený tovar. Počas vojny sa im tam narodili deti George (1941) a Barbara (1944). Hans (Henry) po roku 1945 pôsobil v Rakúsku a Nemecku ako vojak americkej armády.
Prehliadky
Vila bude prístupná od marca 2026 prostredníctvom individuálnych a interaktívnych prehliadok so sprievodcom a cez víkendy aj bez sprievodcu. Ponuku doplnia kultúrne podujatia, sympóziá, výskum, publikácie a vzdelávacie programy. Program prehliadok sa zameria na architektúru, osud židovskej rodiny, ktorá si stavbu objednala, a historický kontext Viedne 30. rokov minulého storočia. Okrem toho bude možné prenajať si miestnosti vo vile na podujatia a tri hosťovské izby ponúknu možnosť prenocovania.
Photo: Stefan Huger
Zdroj: villabeer.com